Členenie Uhorska 1870

Župa (po maďarsky vármegye, po latinsky comitatus, po nemecky Gespanschaft/Komitat) je slovenské označenie územnosprávnych (administratívno-územných) jednotiek štátnej správy v Uhorsku v rokoch 1849 – 1918. Na území Slovenska bolo po roku 1882 11 celých žúp (Bratislavská, Nitrianska, Tekovská, Trenčianska, Turčianska, Oravská, Liptovská, Zvolenská, Spišská, Gemersko-malohontská., Šarišská), väčšia časť 6 žúp (Komárňanská, Hontianska, Novohradská, Abovsko-turnianska, Zemplínska a Užská) a iba niekoľko obcí troch žúp (Ostrihomská, Rábska, Mošonská).

Zoznam koncom 19. storočia
Vidiecke župy
V prvej zátvorke je názov v maďarčine, v druhej zátvorke sú uvedené hlavné mestá okolo roku 1910 a potom skratky krajín, v ktorých sa územie dnes nachádza:

  • H = dnešné Maďarsko
  • SK = dnešné Slovensko
  • U = dnešná Ukrajina
  • A = dnešné Rakúsko
  • ROM = dnešné Rumunsko
  • HR = dnešné Chorvátsko
  • SCG = dnešné Srbsko a Čierna Hora
  • SLO = dnešné Slovinsko
  • PL = dnešné Poľsko

Uhorsko bolo rozdelená na týchto 71 žúp, ktoré sa tradične formálne zoskupovali do „obvodov“ či „dištriktov“:
Vlastné Uhorsko
(a) „Obvod“ na ľavom brehu Dunaja:

  1. Oravská župa (Árva) (Dolný Kubín, SK, PL)
  2. Tekovská župa (Bars) (Zlaté Moravce, SK)
  3. Ostrihomská župa (Esztergom) (Ostrihom, SK, H)
  4. Hontianska župa (Honth /Hont) (Šahy, SK, H)
  5. Liptovská župa (Liptó) (Liptovský Mikuláš, SK)
  6. Novohradská župa (Nógrád) (Balašské Ďarmoty (hu:Balassagyarmat), SK, H)
  7. Nitrianska župa (Nyitra) (Nitra, SK)
  8. Bratislavská župa/Prešporská/pôvodne: Prešpurská (Pozsony) (Bratislava (vtedy:Prešporek), SK, H)
  9. Trenčianska župa (Trencsén) (Trenčín, SK)
  10. Turčianska župa (Túrótz / Túrócz / Túróc / Turóc) (Martin, SK)
  11. Zvolenská župa (Zólyom) (Banská Bystrica, SK)

(b) „Obvod“ na pravom brehu Dunaja:

  1. Baraňská župa (Baranya) (Päťkostolie (hu:Pécs), H, HR)
  2. Stoličnobelehradská župa/Belehradská (Fejér) (Stoličný Belehrad, H)
  3. Rábska župa (Győr) (Ráb (hu: Györ), SK, H)
  4. Komárňanská župa (Komárom) (Komárno, SK, H)
  5. Mošonská župa (Moson) (Mosonmagyaróvár, H, A, SK)
  6. Šomodská župa (Somogy) (Kapošvár, H)
  7. Šopronská župa (Sopron) (Šopron, H, A)
  8. Tolnianska župa (Tolna) (Szekszárd, H)
  9. Železná župa/Vášska župa (Vas) (Szombathely (sk: Kamenec), H, A, SLO)
  10. Vesprémska župa/pôvodne: Vesprímska (Veszprém) (Vesprém, H)
  11. Zalianska župa (Zala) (Zalaegerszeg, H, HR, SLO)

(c) „Obvod“ medzi Dunajom a Tisou:

  1. Báčsko-bodrocká župa (Bács-Bodrog) (Sombor, H, SCG)
  2. Čongrádska župa (Csongrád) (Szentes, H)
  3. Hevešská župa (Heves) (Jáger, H)
  4. Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa (Jász-Nagykun-Szolnok) (Solnok, H)
  5. Peštiansko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa (Pest-Pilis-Solt-Kiskun) (Budapešť, H)

(d) „Obvod“ na pravom brehu Tisy:

  1. Abovsko-turnianska župa (Abaúj-Torna) (Košice, SK, H)
  2. Berežská župa (Bereg) (Berehovo, U, H)
  3. Boršodská župa (Borsod) (Miškovec, H)
  4. Gemersko-malohontská župa (Gömör-Kishont) (Rimavská Sobota, SK, H)
  5. Šarišská župa (Sáros)(Prešov, SK)
  6. Spišská župa (Szepes) (Levoča, SK, PL)
  7. Užská župa (Ung) (Užhorod, SK, U)
  8. Zemplínska župa (Zemplén) (Nové Mesto pod Šiatrom(hu: Sátoraljaújhely), SK, H)

(e) „Obvod“ na ľavom brehu Tisy:

  1. Békešská župa (Békés) (Gyula, H)
  2. Bihárska župa/Biharská/Bihorská (Bihar) (Veľký Varadín (rum:Oradea), ROM, H)
  3. Hajducká župa (Hajdú) (Debrecín, H)
  4. Marmarošská župa (Máramaros) (Marmarošská Sihoť (rum:Sighetu Marmaţiei), U, ROM)
  5. Sabolčská župa (Szabolcs) (Nyíregyháza, H)
  6. Satumarská župa/Satmárska (Szatmár) (Carei, ROM, H)
  7. Šalajská župa/Siladská (Szilágy) (Simleul Silvaniei, ROM)
  8. Ugočská župa (Sevľuš (Vinohradov), U, ROM)

(f) „Obvod“ medzi riekami Tisa a Mures:

  1. Aradská župa (Arad) (Arad, ROM, H)
  2. Čanadská župa (Csanád) (Makó, H, ROM)
  3. Krašovsko-Severinská župa (Krassó-Szörény) (Lugož (rum:Lugoj), ROM)
  4. Temešvárska župa (Temes) (Temešvár, ROM, SCG)
  5. Torontálska župa (Torontál) (Veľký Bečkerek (srb:Zrenjanin), SCG, ROM, H)

(g) Sedmohradsko (všetky župy sú v dnešnom Rumunsku):

  1. Dolnobelehradská župa (Alsó-Fehér) (Aiud)
  2. Bystricko-nasodská župa (Beszterce-Naszód) (Bistrica (rum:Bistriţa))
  3. Brašovská župa (Brassó) (Brašov)
  4. Čická župa (Csík) (Tirgu-Ocna)
  5. Fogarašská župa (Fogaras) (Fogaras)
  6. Háromsecká župa (Háromszék) (Sfântu Gheorghe)
  7. Huňadská župa (Hunyad) (Deva)
  8. Malokykulská župa (Kis-Küküllő) (Târnăveni)
  9. Klužská župa (Kolozs) (Kluž (Cluj-Napoca))
  10. Marušsko-turdská župa (Maros-Torda) (Târgu Mureş)
  11. Veľkokykulská župa (Nagy-Küküllő) (Sighişoara)
  12. Sibiňská župa (Szeben) (Sibiň (rum: Sibiu))
  13. Solnocko-dobocká župa (Szolnok-Doboka) (Dej)
  14. Turdsko-araňošská župa (Torda-Aranyos) (Turda)
  15. Udvarheľská župa (Udvarhely) (Odorheiu Secuiesc)

Chorvátsko-Slavónsko
Všetky uvedené župy, okrem väčšiny Sriemskej župy, sú v dnešnom Chorvátsku:

  1. Bjelovarsko-križevatská župa (Belovár-Körös) (Bjelovar, HR)
  2. Licko-krbavská župa (Lika-Krbava) (Gospić, HR)
  3. Modrušsko-skorjecká župa (Modrus-Fiume) (Ogulin, HR)
  4. Požecká župa (Pozsega) (Požega, HR)
  5. Sriemska župa (Szerém) (Vukovar, HR, SCG)
  6. Varaždínska župa (Varasd) (Varaždín, HR)
  7. Virovitická župa (Verőce) (Osijek, HR)
  8. Záhrebská župa (Zágráb) (Záhreb, HR)

Municipiálne mestá

Nasledovné mestá boli municipiálne mestá:
Vlastné Uhorsko
Vo vlastnom Uhorsku bolo od roku 1886 24 (od roku 1907 25) municipiálnych miest:
•    Arad,
•    Baja,
•    Banská Štiavnica a Banská Belá (vtedy jedno mesto),
•    Bratislava
•    Debrecín,
•    Győr (hist. sk: Ráb),
•    Hódmezővásárhely,
•    Kecskemét,
•    Košice,
•    Kluž (rum: Cluj-Napoca),
•    Komárno,
•    Miškovec (od roku 1907),
•    Nový Sad,
•    Oradea (hist. sk: Veľký Varadín),
•    Pančevo,
•    Pécs (hist. sk: Päťkostolie),
•    Šopron (hu: Sopron),
•    Subotica,
•    Satu Mare(hist. sk: Satmár),
•    Segedín (hu: Szeged),
•    Székesfehérvár (hist. sk: Stoličný Belehrad),
•    Târgu Mureş,
•    Temešvár,
•    Vršac,
•    Sombor
Chorvátsko-Slavónsko
V Chorvátsku boli 4 municipiálne mestá:
•    Osijek,
•    Varaždín,
•    Záhreb
•    Zemun.
Hlavné mesto
•    Budapešť
Rijeka
Mesto Rijeka (Fiume) tvorilo osobitný celok. Hádali sa oň vlastné Uhorsko a Chorvátsko-Slavónsko, a preto niekoľkokrát zmenilo vlastníka.