Online databázy zaujímavosti 

Prečo nachádzame záznamy o deťoch z Viedenského nalezinca?

Juraj Snopek 9291 Views,
Findelhaus
Findelhaus

Iste sa už viacerí z Vás stretli s tým, že zväzok matrík Vami sledovanej farnosti obsahuje záznamy o deťoch z viedenského nalezinca (sirotinca). Vo väčšine prípadov ide len o záznamy o úmrtí, či dokonca zvlášť vedené matriky zomrelých pre tieto deti. Občas nájdeme presnejšiu evidenciu, ktorá obsahuje aj záznamy o narodení a o tom, či dieťa bolo dochované (napr. Sološnica). Najčastejšie sa s takýmito záznamami môžete stretnúť v oblasti Záhoria a Myjavských kopaníc, a to v druhej polovici 19. storočia. Kde sa tu tieto deti vzali? Pociťovali slovenské ženy takú silnú lásku k blížnemu, že bez váhania vychovávali cudzie deti?

Nemanželské deti boli vždy traumou spoločnosti, obzvlášť pre chudobné vrstvy. Nemanželské deti, ak sa narodili evidentne mimo manželského vzťahu, boli viditeľným a rukolapným dôkazom neodpustiteľného prehrešku ženy, za ktorý boli potrestané nielen verejnou pohanou. Zločiny proti sviatosti manželstva, cudzoložstvo a polygamia boli až do vydania zákonníka Jozefa II. trestané smrťou, vyhnaním z panstva, žalárom, prípadne verejnými prácami. Obzvlášť krutou smrťou ženy, či jej pomocníkov, boli trestané zločiny usmrtenia detí pred krstom, prípadne násilný potrat[1], o ktoré sa snažili aktéri utajovaného hriechu.

Osvietenstvo sa však prejavilo aj v tejto oblasti a patentom cisára Jozefa II. z r. 1783 boli zrovnoprávnené nemanželské deti s manželskými. Zároveň pre väčšiu ochranu matiek takýchto detí, ale najmä pre ochranu života detí počatých v nemanželskom vzťahu, bol samotným Jozefom II. v r. 1784 založený vo Viedni Viedenský zemský nalezinec, nazývaný aj Wiener  Findelhaus. Sídlil na Alserstraße oproti všeobecnej nemocnice a fungoval až do roku 1910, kedy bol zrušený. Do nalezinca chodili ženy rodiť nemanželsky počaté deti nielen pre svoje biedne sociálne postavenie a nemožnosť vychovať deti, ale aj kvôli kriminalizácii odloženia dieťaťa. Jedinou výnimkou bolo, ak sa matka vzdala dieťaťa práve v takom zariadení, ako bol nalezinec. Osvietenské reformy tak vyvolali, podľa niektorých autorov, „prvú sexuálnu revolúciu“[2] a teda logicky zvýšený počet nemanželsky počatých detí. Počty boli také vysoké, že nalezince po celej monarchii ich nezvládali vychovávať. Preto v druhej polovici 19. storočia začal štát finančne podporovať domácnosti, ktoré si vzali do pestúnskej starostlivosti dieťa z nalezinca. Ročne bolo takto rozmiestnených po celej monarchii okolo 20 000 detí, avšak konca pestúnskej starostlivosti sa ich nedožilo takmer 68%!!![3]

Rodina, ktorá si vzala do pestúnskej starostlivosti dieťa z nalezinca, dostávala každý mesiac 6 zlatých na výchovu dieťaťa počas jeho prvého roka. V druhom roku to boli už len 4 zlaté a v treťom až šiestom roku 3 zlaté mesačne. Po šiestom roku veku sa mali deti vrátiť späť do nalezinca, odkiaľ mali byť posielané do kláštora a odtiaľ do domovskej obce, ak bol oň záujem. Pestúnky sa museli podrobiť lekárskej prehliadke, či sú zdravé a schopné výchovy. Takto si mnohé ženy aspoň trochu privyrábali. Deti z nalezinca však veľmi často zomierali aj v dojčenskom veku. A to je dôvod, prečo ich stretávame v našich matrikách, a to dokonca vo zvláštnych výkazoch. Zvláštne vykazovanie práve týchto detí má však svoje opodstatnenie. Štát chcel vedieť, či vynakladá svoje prostriedky oprávneným osobám a na žijúce deti  v pestúnskej starostlivosti. Preto sa pestúnky vždy museli preukazovať potvrdením od kňaza, že o dieťa je riadne postarané a že dieťa žije[4]. To, že o dieťa nebolo vždy riadne postarané, ba dokonca o podozreniach trestnoprávnych, sa vyjadroval kňaz, Dr. Karel L. Řehák, ktorý toto obdobie zažil a opisuje ho v článku Konkubináty, porodnice a nalezinec, ČKD, 1916/7+8, str. 463-469, cit podľa: http://depositum.cz/knihovny/ckd/strom.clanek.php?clanek=5826

Na Myjavských kopaniciach hovorili deťom z Viedenského nalezinca  „Viednari“, Wiener Findelhausu vraveli ľudovo „fingelhaus“.  V 20. storočí, kedy si Myjavčanky privyrábali na sirotách zo sirotinca v Rimavskej Sobote, vraveli chovancom „Rimani“[5].

 

Findelhaus
Findelhaus