V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko – konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev. V priebehu nasledujúcich rokov sa Gréckokatolícka cirkev rozšírila najmä na severovýchode Slovenska, kde Boha oslavovali v byzantskom obrade najmä Rusíni. 

Tento článok týkajúci sa gréckokatolíckych matričných kníh voľne nadväzuje na starší publikovaný článok Starobylé matriky Šariša, v ktorom boli analyzované matriky z rímskokatolíckych farských úradov Šariša a Zemplína.

Užhorodský hrad, miesto, kde došlo k vzniku Gréckokatolíckej cirkvi (1)

Stručná história Gréckokatolíckej cirkvi

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I. v roku 1692.  

V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie. Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. stor.

Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal z r. 1658 (3).

Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku máme z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý navštívil postupne Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu v roku 1749. V záznamoch o jednotlivých rímskokatolíckych farnostiach existujú zmienky o miestnych gréckokatolíckych duchovných a ich chrámoch, zároveň otec biskup vo vizitačnom protokole konštatuje celkovo nižšiu vzdelanostnú úroveň gréckokatolíckeho duchovenstva  v oblasti teológie v porovnaní s latinským klérom (4).

Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Založením biskupstva vtedajší pápež vyriešil spory medzi latinským a gréckym duchovenstvom a umožnil ďalší rozvoj cirkvi.

Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Tu, v Prešove, bola rozhodnutím pápeža neskôr v roku 1818 zriadená samostatná Prešovská eparchia, na čelo ktorej sa postavil Gregor Tarkovič. 

Katedrála sv. Jána Krstiteľa spolu s gréckokatolíckym biskupským palácom v Prešove.

Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Pražskej jari, no až do roku 1989 boli akékoľvek pokusy o zveľadenie gréckokatolíckych chrámov a farností pomerne náročné. 

Gréckokatolícke matriky

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Ďalší osud oboch matrík je však neznámy.

Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Táto matrika je kompletne dochovaná od roku 1735.

Matrika pokrstených Gr. kat. farského úradu v Osadnom (5)

Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Dokonca ešte aj v roku 1749 konštatuje protokol Barkóczyho vizitácie v sekcii venovanej gréckokatolíkom nasledovné: „Matriky opatrujú veľmi zriedkavo a do nich týmto spôsobom zapisujú len pokrstených.“(6)

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko – uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka. Po vzniku samostatnej Československej republiky sa duchovenstvo na mnohých miestach rozhodlo pre používanie ruštiny. 

Príklad matriky písanej azbukou v druhej polovici 19. stor. GKFÚ Ruské Pekľany (7).

Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Každému zo zvyšných 123 farských úradov chýba v priemere 59 rokov starších matričných záznamov.

Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami. Údaje od pamätníkov naznačujú, že časť matrík mohlo so sebou odniesť prechádzajúce vojsko ako vzácny suvenír z bojov v ďalekých krajoch. 

Ďalšie matričné knihy, ktoré dokázateľne „prežili“ druhú svetovú vojnu, sa stratili po tom, čo bola Gréckokatolícka cirkev v roku 1950 zrušená a jednotlivé farské úrady boli obsadené Pravoslávnou cirkvou. 

Kde hľadať stratené matriky

Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal. Nájdenie takýchto kníh však bude skôr zázrakom než systematickým odkrývaním stratených kníh.

Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Pozornejší bádateľ si všimne, že zachované a digitalizované druhopisy zo Štátneho archívu v Prešove začínajú od roku 1860. 

Štátny archív v Prešove, údaj o zachovaných druhopisoch z r. 1829.

Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 – 1849 a Šarišská župa, 1850 – 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16). Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn. pre bežného bádateľa nie je prípustný akýkoľvek výskum v tomto fonde. Neostáva nám teda iné, než počkať, či sa stratené matriky podarí v Štátnom archíve v Prešove v budúcnosti nájsť.

Druhopis matriky Gr. kat. farského úradu Vápeník z r. 1829

Súpis zachovaných a zničených gréckokatolíckych matrík

Sídlo farnosti	Okres	Farnosť viedla matriky od roku	V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku	Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove	Poznámka	Možná existencia chýbajúcej matriky?
Andrejová	BJ	1752	1831	N, S, Z 1752-1830	ešte v r. 1931 existovali	ÁNO
Bajerovce	SB	1770	1825	N, S, Z 1770-1824		ÁNO
Banské	VT	1817	1817	S, Z 1817-1831		ÁNO
Becherov	BJ	1819	1819	žiadne	z fil. Regetovka a Ondavka	NIE
Becherov	BJ	1785	1841	N 1785-1840, S 1810-1863, Z 1810-1818		NIE
Beloveža	BJ	1753	1753	žiadne		NIE
Bežovce	SO	1789	1789	žiadne		NIE
Blatné Revištia	SO	1776	1832	N 1776-1835, S 1776-1833, Z 1776-1831		ÁNO
Blažov	PO	1740	1812	N, S, Z 1740-1811		ÁNO
Bodružal	SK	1780	1823	N, S, Z 1780-1822	čiastočne poškodenú matriku ukradli počas vojny	NIE
Bokša	SP	1807	1819	N 1807-1818, S, Z 1807-1845		ÁNO
Borov	ML	1794	1811	S 1794-1816, Z 1794-1810		ÁNO
Breznička	SP	1754	–	N, S, Z 1754-1895	zničené v období 1. sv. vojny	NIE
Brusnica	SP	1798	1831	N 1798-1830, S 1797-1832, Z 1797-1830		NIE
Brusnica	SP	1768	1831	N, S, Z 1768-1796	pravdepodobne zničené v období 2. sv. vojny	ÁNO
Cabov	VT	1810	1882	N, S, Z 1810-1881	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Cernina	SK	1752	1752	žiadne		NIE
Cigeľka	BJ	1779	1809	N 1779-1808, S, Z 1779-1809		ÁNO
Čabalovce	ML	1800	–	N, S, Z 1800-1895	zničené v období 1. sv. vojny	NIE
Čabiny	ML	1799	1799	žiadne		NIE
Čemerné	VT	1797	1831	N, S 1797-1830		NIE
Čemerné	VT	1797	1831	Z 1797-1830		ÁNO
Čertižné	ML	1792	1819	N 1792-1818, S, Z 1792-1820		ÁNO
Čičarovce	MI	1789	1789	žiadne		NIE
Čičava	VT	1787	1787	žiadne		NIE
Čirč	SL	1753	1753	žiadne		NIE
Čukalovce	SV	1780	1882	N, S, Z 1780-1881		ÁNO
Ďačov	SB	1777	1844	N, S, Z 1777-1843		ÁNO
Davidov	VT	1726	1780	N, S, Z 1726-1779		ÁNO
Drienica	SB	1814	1846	N, Z 1814-1845, S 1814-1859		ÁNO
Drienica	SB	1763	1814	N, S, Z 1763-1813	v r. 1890 sa už nespomínajú	ÁNO
Dubová	SK	1752	–	N, S, Z 1752-1895		ÁNO
Dúbravka	MI	1794	1807	Z 1794-1806		ÁNO
Dúbravka	MI	1760	1807	N 1760-1806, S 1756-1806		NIE
Ďurďoš	VT	1760	1847	N, S, Z 1760-1846		ÁNO
Falkušovce	MI	1786	1786	žiadne		NIE
Fulianka	PO	1761	1819	N, S, Z 1761-1818		ÁNO
Geraltov	BJ	1779	1800	N, S, Z 1779-1799		ÁNO
Habura	ML	1804	1894	N, S, Z 1804-1893		ÁNO
Hanigovce	SB	1737	1791	N, S, Z 1737-1790	farnosť presunutá do Ľutiny	ÁNO
Havaj	SP	1809	1826	N, Z 1809-1825, S 1809-1834	z fil. Malé Staškovce	ÁNO
Havaj	SP	1781	1885	N, S, Z 1781-1884		ÁNO
Hažín	MI	1806	1806	žiadne		NIE
Hlinné	VT	1786	1852	N, S, Z 1786-1851	zničené v období 1. sv. vojny	NIE
Hlivištia	SO	1780	1834	N, S, Z 1780-1833		NIE
Hostovice	SV	1773	1861	N 1773-1860, S 1773-1895, Z 1773-1886	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Hrabovčík	SK	1870	1870	žiadne	matriky od r. 1812 zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Hrabské	BJ	1830	1830	žiadne	staršie matriky zničené pred r. 1851	NIE
Hradisko	PO	1808	1808	žiadne		NIE
Humenné	HE	1768	1768	žiadne		NIE
Humenský Rokytov	HE	1842	1871	N, S, Z 1842-1870		ÁNO
Chmeľová	BJ	1758	1758	žiadne		NIE
Choňkovce	SO	1792	1792	žiadne		NIE
Iňačovce	MI	1811	1811	žiadne		NIE
Jasenov	HE	1826	1880	N, S, Z 1826-1879		ÁNO
Jovsa	MI	1767	1767	žiadne		NIE
Kalná Roztoka	HU	1820	1820	žiadne		NIE
Kečkovce	SK	1789	–	N, S, Z 1789-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Klenov	PO	1752	1825	chýba torzo matriky od r. 1752	torzo matriky sa spomína ešte v r. 1948	ÁNO
Klenová	SV	1786	1842	N, S, Z 1786-1841		NIE
Klokočov	MI	1773	1822	N, S, Z 1773-1821		ÁNO
Kobylnice	SK	1828	1862	N, S, Z 1828-1861		NIE
Kolonica	SV	1834	1890	N, S, Z 1834-1889		ÁNO
Koromľa	SO	1808	1834	N, S, Z 1808-1833		NIE
Korunková	SP	1754	–	N, S, Z 1754-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Krajná Bystrá	SK	1776	–	N, S, Z 1776-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Krásny Brod	ML	1820	1820	žiadne	z fil. Rokytovce od r. 1775	NIE
Krášok	MI	1802	1802	žiadne		NIE
Kružlov	BJ	1764	1819	N 1764-1818, S, Z 1764-1824		ÁNO
Kružlová	SK	1758	–	N, S, Z 1758-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Kurov	BJ	1827	1827	žiadne	staršie matriky zničil požiar pred r. 1851	NIE
Kyjov	SL	1815	1815	žiadne		NIE
Ladomirov	SV	1793	1829	S 1793-1828	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Ladomirová	SK	1778	1875	N, Z 1778-1895, S 1778-1874, Z 1778-1895		ÁNO
Lastomír	MI	1890	1890	žiadne		NIE
Laškovce	MI	1777	1875	N, S, Z 1777-1874		ÁNO
Legnava	SL	1770	1770	žiadne		NIE
Lekárovce	SO	1792	1792	žiadne		NIE
Livov	BJ	1789	1789	žiadne		NIE
Lomné	SP	1770	–	N, S, Z 1770-1895	v r. 1931 zachované matriky od r. 1832	ÁNO
Ľubovec	PO		1905	→  →  →	pozri Ruské Pekľany, tam farnosť sídlila do r. 1905	–
Lukov	BJ	1726	1736	N 1726-1735, S 1726-1758, Z 1726-1756		NIE
Ľutina	SB	1791	1791	žiadne	z fil. Hanigovce	NIE
Ľutina	SB	1766	1786	N 1766-1804, S, Z 1766-1785		ÁNO
Malcov	BJ	1769	1769	žiadne		NIE
Malý Lipník	SL	1834	1858	N 1834-1857, S 1825-1866		NIE
Markovce	MI	1827	1827	žiadne		NIE
Maškovce	HE	1770	1770	žiadne		NIE
Matiaška	VT	1773	1835	chýba torzo matriky od r. 1773		ÁNO
Maťovské Vojkovce	MI	1813	1813	žiadne		NIE
Matysová	SL	1773	1834	N, S, Z 1773-1833	ešte v r. 1931 existovali	ÁNO
Medvedie	SK	1787	1813	Z 1787-1812		ÁNO
Medzilaborce	ML	1779	1831	N 1779-1830, S 1779-1840, Z 1779-1831	ešte v r. 1948 existovali	ÁNO
Michalovce	MI	1795	1795	žiadne		NIE
Miklušovce	PO	1718	1785	N, S, Z 1718-1784		ÁNO
Miková	SP	1773	1885	N, S, Z 1773-1884		ÁNO
Mikulášová	BJ	1752	1798	N, S, Z 1752-1797		ÁNO
Miňovce	SP	1753	1842	N, S, Z 1753-1841	v r. 1931 sa spomína matrika od r. 1801	ÁNO
Mlynárovce	SK	1840	1860	S, Z 1840-1859		ÁNO
Mlynárovce	SK	1818	1840	N, S, Z 1818-1839	ešte v r. 1931 existovali	ÁNO
Nechválová Polianka	HE	1811	1811	žiadne		NIE
Nižná Pisaná	SK	1753	–	N, S, Z 1753-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Nižná Rybnica	SO	1821	1821	žiadne		NIE
Nižný Tvarožec	BJ	1782	1782	žiadne		NIE
Nová Polianka	SK	1819	1819	žiadne		NIE
Okružná	PO	1806	1812	N 1806-1811, S, Z 1806-1819		ÁNO
Oľka	ML	1743	1814	N, S, Z 1743-1813	v r. 1931 sa spomína matrika od r. 1814	ÁNO
Orlov	SL	1823	1823	žiadne		NIE
Ortuťová	BJ	1752	1852	N 1752-1851, S, Z 1752-1859		ÁNO
Osadné	HE	1735	1735	žiadne		NIE
Pakostov	HE	1816	1865	N 1816-1864, S, Z 1816-1868		NIE
Pčoliné	SV	1810	1810	žiadne		NIE
Petkovce	VT	1807	1807	žiadne		NIE
Petríkovce	MI	1812	1812	žiadne		NIE
Petrová	BJ	1781	1781	N 1852-1856		ÁNO
Petrová	BJ	1781	1781	S 1781-1826	z fil. Frička	ÁNO
Pichne	SV	1785	1825	N 1785-1824, S, Z 1785-1871		ÁNO
Podhoroď	SO	1824	1824	žiadne		NIE
Porostov	MI	1876	1876	žiadne		NIE
Porúbka	HE	1785	–	N, S, Z 1785-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Poša	VT	1785	1785	žiadne		NIE
Prešov	PO	1792	1792	žiadne		NIE
Pstriná	SK	1752	1831	N 1752-1833, S, Z 1752-1830		ÁNO
Pusté Čemerné	MI	1789	1811	N, S, Z 1789-1810		ÁNO
Radvaň nad Laborcom	ML	1790	1790	N 1790-1795, Z 1796-1826		NIE
Rafajovce	VT	1794	1802	N 1794-1824, S 1794-1801		ÁNO
Rakovec nad Ondavou	MI	1827	1827	žiadne		NIE
Remeniny	VT	1786	1827	N 1786-1843, S 1786-1826, Z 1786-1843		ÁNO
Renčišov	SB	1790	1834	N, S, Z 1790-1833	ešte v r. 1931 existovali	ÁNO
Repejov	ML	1818	1824	N 1818-1830, S, Z 1818-1823		ÁNO
Rešov	BJ	1765	1855	N 1765-1854, S, Z 1765-1853		ÁNO
Rudlov	VT	1797	1870	Z 1797-1869		NIE
Ruská Nová Ves	PO	1762	1762	žiadne		NIE
Ruská Poruba	HE	1750	1834	N, S, Z 1750-1833	v roku 1931 sa spomína matrika od r. 1824	ÁNO
Ruské	SV	1799	1825	N, S, Z 1799-1824		NIE
Ruské Pekľany	PO	1734	1812	N 1734-1800	starší zv. sa spomína naposledy v r. 1890	ÁNO
Ruský Hrabovec	SO	1826	1826	žiadne		NIE
Ruský Kazimír	VT	1784	1826	N, S, Z 1784-1825		ÁNO
Sačurov	VT	1790	1882	N, S, Z 1790-1881		ÁNO
Sedliská	VT	1807	1807	žiadne		NIE
Slavkovce	MI	1802	1802	žiadne		NIE
Snakov	BJ	1817	1860	S, Z 1817-1859		NIE
Soboš	SK	1797	1828	N, S, Z 1797-1827	ešte v r. 1931 existovali	ÁNO
Soboš	SK	1828	–	N, S, Z 1828-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Sopkovce	HE	1768	1820	N, S, Z 1768-1819	v r. 1890 sa už nespomínajú	ÁNO
Stakčín	SV	1812	1812	žiadne		NIE
Starina	HE	1725	–	N 1725-1769, S 1725-1780, Z 1725-1779	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Strážske	MI	1805	1805	žiadne		NIE
Stročín	SK	1760	1760	žiadne		NIE
Sukov	ML	1718	1885	N, S, Z 1718-1884		ÁNO
Svetlice	ML	1784	1784	žiadne		NIE
Svidník	SK	1750	1815	N, S, Z 1750-1814		ÁNO
Šambron	SL	1789	1822	N, S, Z 1789-1821		ÁNO
Šamudovce	MI	1775	1786	N 1775-1785, S 1775-1793, Z 1775-1784		ÁNO
Šapinec	SK	1752	1817	N 1752-1816, S, Z 1752-1817		ÁNO
Šarišské Čierne	BJ	1857	1857	žiadne		NIE
Šarišské Jastrabie	SL	1789	1827	N, S, Z 1789-1826		NIE
Šarišský Štiavnik	SK	1799	–	N, S, Z 1799-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Šemetkovce	SK	1752	1752	N, Z 1860-1895, S 1861-1895	z fil. Olšavka	ÁNO
Šemetkovce	SK	1752	1865	N, S, Z 1752-1864	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Štefanovce	VT	1796	1855	N, S, Z 1796-1854		ÁNO
Štefurov	SK	1839	1839	žiadne		NIE
Tichý Potok	SB	1810	1810	žiadne		NIE
Topoľa	SV	1821	–	N, S, Z 1821-1895		ÁNO
Topoľany	MI	1779	1779	žiadne		NIE
Trhovište	MI	1804	1804	žiadne		NIE
Trnava pri Laborci	MI	1813	1813	S, Z 1813-1860	časť matrík zničená v období 2. sv. vojny	ÁNO
Ubľa	SV	1829	1829	žiadne		NIE
Úbrež	SO	1805	1805	žiadne		NIE
Údol	SL	1786	1827	N, Z 1786-1826, S 1786-1827		ÁNO
Ulič	SV	1789	1789	žiadne		NIE
Uličské Krivé	SV	1832	1885	N 1832-1888, S 1832-1886 Z 1832-1884		ÁNO
Valaškovce	HE	1784	1830	Z 1784-1829	farnosť zrušená v r. 1937, matriky presunuté do Humenného	ÁNO
Valkov	SP	1786	1786	žiadne		NIE
Vápeník	SK	1803	1803	N 1842-1895, S 1845-1895, Z 1829-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Varadka	BJ	1797	1863	N, S, Z 1797-1862	staršie matriky zhoreli pred r. 1851, mladšie pred r. 1948	ÁNO
Varhaňovce	PO	1773	1773	žiadne		NIE
Veľká Driečna	SP	1773	1815	S 1773-1814		NIE
Veľká Driečna	SP	1752	1815	N 1752-1772	v r. 1890 sa už nespomínajú	ÁNO
Veľká Poľana	SV	1806	–	N, S, Z 1806-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE
Veľké Bukovce	SP	1754	1851	N, S, Z 1754-1850		NIE
Veľký Sulín	SL	1780	1780	žiadne		NIE
Vislanka	SL	1826	1842	S 1826-1864, Z 1826-1841		ÁNO
Vislanka	SL	1769	1826	N, S, Z 1769-1825	ešte v r. 1931 existovali	ÁNO
Voľa	MI	1805	1805	žiadne		NIE
Vydraň	ML	1857	1857	žiadne	z fil. Palota od r. 1828	NIE
Výrava	ML	1777	1777	žiadne		NIE
Vyškovce	SP	1820	1828	N 1820-1827, S 1820-1829, Z 1820-1828		ÁNO
Vyškovce	SP	1752	1820	N, S, Z 1752-1819	ešte v r. 1931 existovali	ÁNO
Vyšná Jablonka	HE	1778	1843	N, S, Z 1778-1842		ÁNO
Vyšná Jedľová	SK	1755	1755	žiadne		NIE
Vyšná Oľšava	SP	1825	1825	žiadne		NIE
Vyšná Rybnica	SO	1813	1813	žiadne		NIE
Vyšné Nemecké	SO	1848	1848	žiadne		NIE
Vyšný Mirošov	SK	1805	1805	žiadne		NIE
Vyšný Orlík	SK	1752	1835	N, S, Z 1752-1834		ÁNO
Zboj	SV	1787	1787	žiadne		NIE
Zbojné	ML	1799	1799	žiadne		NIE
Zbudská Belá	HE	1825	1825	žiadne		NIE
Zubné	HE	1789	1819	N, S, Z 1789-1818	ešte v r. 1931 existovali	ÁNO
Zvala	SV	1780	–	N, S, Z 1780-1895	zničené v období 2. sv. vojny	NIE

Použité pramene

•  Skica Užhorodského hradu: 

https://findandfollow.com.ua/hu/zahid/selo-grebinky/uzhgorodskyj-zamok-ta-zakarpatskyj-krayeznavchyj-muzej(dostupné dňa 31.01.2024)

• ZUBKO, Peter 2009. Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia. Košice: Vienala, 2009. 152 s. ISBN 978-80-89232-81-9
• Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša: 

https://sk.wikipedia.org/wiki/Chr%C3%A1m_sv%C3%A4t%C3%A9ho_Mikul%C3%A1%C5%A1a_(Bodru%C5%BEal)#/media/S%C3%BAbor:Bodruzal_okres_Svidnik_Presovsky_kraj-Temple_of_St_Nicholas-1.jpg  (dostupné dňa 31.01.2024)

• ZUBKO, Peter 2017. Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV. 190 s. ISBN 978-80-89489-33-6
• Matrika Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom. Originál dostupný: Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík. Inv. č. 772. GKFÚ Osadné. Matrika narodených, sobášených a zomrelých z r. 1735 – 1805. Dostupné online:

https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:S3HY-6829-WJP?i=272&cc=1554443&cat=712822 (dostupné dňa 31.01.2024)

• ZUBKO, Peter 2017. Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV. 190 s. ISBN 978-80-89489-33-6 (str. č. 112)
• Matrika Gréckokatolíckeho farského úradu v Ruských Pekľanoch. Originál dostupný: Štátny archív v Prešove. Zbierka cirkevných matrík. Inv. č. 605. GKFÚ Ľubovec. Dostupné online: 

https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:S3HT-X3SK-WF?i=298&cc=1554443&cat=733740 (dostupné dňa 31.01.2024)

• MIŠÍKOVÁ, Alena 2021. Šarišská župa. Písomnosti z rokov 1824 – 1849. II. diel. Prešov: Štátny archív v Prešove, 2021. Dostupné online: 

https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/statny_archiv_v_presove/dokumenty/ap/Sarisska%20zupa%20Pisomnosti%201824-1848%20II%20diel%20(Inventar).pdf

(dostupné dňa 31.01.2024).

• Štátny archív v Prešove. Šarišská župa. Písomnosti z rokov 1824 – 1849. Inv. č. 6047. Druhopis matriky Vápeník z r. 1829.