Rodokmeň

Posts Tagged ‘Nemci’

Genealogické prekvapenia

Pátranie po predkoch je krásne aj preto, že prináša prekvapenia. Šancu na prekvapenia dokáže zvýšiť aj taká drobnosť, že nepátrate sám, ale ste členom komunity na stránke geni.sk J Ale poďme k veci…

Pred časom sa mi ozval kolega genealóg pán Vrťo. Obsahom správy nebolo nič menej, ako fakt, že počas pátrania v banskobystrických matrikách narazil v roku 1785 na zaujímavý údaj. V matrike úmrtí bol 16. mája zápis tohto znenia „Catharina Tettingerin, Vidua, Ann 60“.

Moja rodinná vetva prišla z nemeckej komunity na juhu Maďarska. Pri skladaní rodokmeňa som sa zatiaľ dopracoval len do obdobia okolo roku 1800. Skoršie datovanú zmienku som nenašiel, zrejme aj preto, že staršia matrika z obce Bikity (nemecky Wikitsch, dnes Bácsbokod) sa nezachovala. Každopádne Nemci prišli na juh Maďarska v priebehu 18. Storočia v rámci kolonizácie tejto oblasti. (viac…)

Odsun Nemcov z Československa v obrazoch

V roku 1930 žilo v Československu 3,1 milióna osôb, ktoré sa hlásili k nemeckej národnosti. Po skončení Druhej svetovej vojny bolo z Československa v rámci organizovaného odsunu vysídlených 2,2 milióna Nemcov. Paralelne s tým prebiehal tzv. divoký odsun, počas ktorého bolo zo svojich domovov vyhnaných približne 600 tisíc ľudí. Okrem kolaborantov s fašistami medzi nimi bolo množstvo antifašistov či detí.  Päť rokov po skončení vojny žilo v Československu 165 tisíc Nemcov.  V roku 2001 sa k nemeckej národnosti hlásili na Slovensku dve tisícky osôb. (viac…)

Gerhardt, ktorý rozbil Československo

Gerhardt Tettinger sa narodil 11. novembra 1942 v Spišskej Novej Vsi Pavlovi a Hilde Tettingerovým. Tu žil zrejme až do rozhodnutia o evakuácii Nemcov zo Slovenska.

Tu si dovolím malý historický exkurz na tému evakuácia Nemcov zo Slovenska počas Druhej svetovej vojny. Samotná evakuácia bola v hre už tesne pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Ženy a deti mali byť z východu krajiny presunuté k Bratislave, prípadne priamo na územie Nemecka. Nemecký veľvyslanec na Slovensku Hanns Elard Ludin takúto možnosť odmietol. Vraj je predčasné o čomsi podobnom rozmýšľať. Stačilo pár dni a Ludin musel zmeniť názor. V deň vypuknutia Povstania informoval Berlín, že treba počítať s odsunom karpatských Nemcov z Horného Spiša do Krakova a z Dolného Spiša do Košíc. (viac…)

Príchod Nemcov do Bačky 3. Nový domov

Nemci po príchode do Bačky zistili, že ich tu víta iný svet. Miesto kultivovaných polí a vinohradov len pláne zarastené kríkmi, ktoré sa striedali s močiarmi. Sťahovanie obyvateľstva do Banátu nabralo na obrátkach až keď sa začalo sústavne pracovať na regulácii riek, vysúšaní močiarov a výstavbe ciest. Najmä vtedy, keď Holanďan Max Fremaut v rokoch 1759-1766 uskutočnil reguláciu rieky Tamiš a keď sa aj v Banáte zaviedlo stoličné zriadenie. Maďarskí poddaní sa do severných častí Banátu začali sťahovať v druhej polovici 18. storočia. Systematická kolonizácia Nemcami, druhá v poradí, sa začala až po sedemročnej vojne, v rokoch 1763-1773.
Po nasťahovaní do prideleného domu dostala každá rodina vybavenie nástrojmi, ale aj hospodárske zvieratá. (viac…)

Príchod Nemcov do Bačky 2. Kolonizácia

Podľa sčítania ľudu z roku 1715 väčšinu obyvateľstva regiónu Bačky tvorili Srbi, Bunjevci a Šokci. Po poslednej vojne s Otomanskou ríšou ostala celá oblasť v podstate mŕtva. Habsburgovci sa preto rozhodli pre intenzívnu kolonizáciu Bačky.

Prví prisťahovalci prichádzali do Temešváru a Bielych Kostolov (Bela Crkva) z južnej časti Nemecka už v roku 1717. Po nich sa prisťahovali Francúzi a Taliani. Na talianske mená som natrafil aj v podstatne starších matrikách z obce Bácsbokod. Mnohí prichádzajúcich sa v strachu pred Turkami znova vrátili späť. Turci v roku 1738 skutočne vtrhli do Banátu. V tom istom roku vypukol v oblasti mor, ktorý trval až do roku 1740. (viac…)