Rodokmeň

Posts Tagged ‘udalosti’

Odsun Nemcov 4: Strata občianstva

Prezident Beneš podpísal ústavný dekrét č 33/1945 Zb. o úprave československého štátneho občianstva osôb národnosti nemeckej a maďarskej. Vychádzal z teórie, že z hľadiska československého práva československé štátne občianstvo osôb nemeckej a maďarskej národnosti pretrvalo po celú dobu vojny a až týmto dekrétom ich ČSR k 10. auguste 1945 prepustila zo štátneho zväzku. Tým sa z nich z hľadiska československého práva stali cudzincami a bolo možné zaradiť ich do transferu do Nemecka. Československé právo pritom uznáva pomníchovský právny vývoj, na základe ktorého sa väčšina československých občanov nemeckej národnosti stala občanmi Nemecka. Zároveň však vyvodilo dôsledky z faktu, že veľká časť československých občanov nemeckej národnosti sa po Mníchove stala občanmi nepriateľského štátu.

Dekrét konštatoval, že československými štátnymi občanmi nie sú tie osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti, ktoré podľa predpisov cudzej okupačnej moci nadobudli nemeckú alebo maďarskú štátnu príslušnosť, a to spätne od času, kedy sa tak stalo. Naproti tomu bola dekrétom vymedzená skupina osôb, ktorým československé občianstvo zostalo zachované a skupina osôb, ktoré mohli o československé občianstvo znova požiadať. Zachované zostalo občianstvo tým osobám, ktoré preukázali, že ČSR zostali verné. (viac…)

Odsun Nemcov 2: Divoký odsun

[singlepic id=19 w=200 h=150 float=left] Bezprostredne po oslobodení Československa Červenou armádou a americkými vojskami sa zdvihla živelná vlna odplaty, ktorá sa šírila krajinou ako reakcia na šesťročnú nacistickú perzekúciu aj ako reakcia na vyčíňanie nacistických oddielov SS v posledných dňoch vojny. Jej terčom sa stalo vedľa kolaborantov a príslušníkov nemeckej armády a okupačného aparátu aj miestne nemecké obyvateľstvo, ktorého časť dobrovoľne odišla do Nemecka ešte tesne pred koncom vojny alebo bezprostredne po ňom. Obavy z ďalšieho osudu sa podpísali na vlne samovrážd v radoch nemeckého obyvateľstva, kde sa hovorí o 4 – 6 000 samovraždách v prvých povojnových mesiacoch. Československej výkonné orgány často len s ťažkosťami získavali kontrolu na oslobodenom území. Situácia využila rad ľudí (pochádzajúcich iz radov Červenej armády), ktorí sa dopúšťali aj vrážd a iných zločinov na nemeckom obyvateľstve, ktoré začínalo byť zhromažďovať na vykonanie odsunu v väzenských centrách.

Obzvlášť neprehľadná bola situácia v pohraničných oblastiach, kde bola československá správa zavádzaná postupne najmä prostredníctvom pomocných oddielov československej armády a jednotiek Revolučných gárd a kde v nastalom bezvládí dochádzalo k rabovaniu a ku konfliktom najrôznejších skupín či už zvyškov nemeckých jednotiek alebo tzv Wehrwolfu, Červenej armády, partizánov a ďalších. Chaotická situácia nevyhnutne poznamenala aj počiatočné snahy o neregulovaný, živelný, tzv divoký odsun Nemcov z Československa, čo bolo vysťahovanie nemeckého obyvateľstva od konca mája do začiatku augusta 1945 vykonávané miestnymi revolučnými orgánmi, československými a sovietskymi vojenskými veliteľmi. Vyhostenie neprebiehalo v oblasti obsadení americkou armádou. Odsun, ktorý sa v tejto fáze týkať približne 660 000 Nemcov, prebiehal do oblasti sovietskej okupačnej zóny v Nemecku a v Rakúsku.

Výber osôb pre vyhostenia bol záležitosťou práve len týchto revolučných jednotiek a orgánov. Prevažne sa týkal skompromitovaných osôb (funkcionárov nacistických organizácií, členov SA a SS) a Nemcom, ktorí sa na územie obnovenej ČSR prisťahovali po 1. októbri 1938 z územia Ríše. Jednou z najväčších akcií divokého odsunu sa stal pochod asi 20 000 Nemcov z Brna do Rakúska, ktorý si vyžiadal vyše 600 obetí. Impulzom k násiliu proti Nemcom sa stala doteraz plne neobjasnená explózia munície uskladnené vo veľkom skladu v Krásnom Březne v Ústí nad Labem 31. júla 1945.

Ďalším prípadom násilia na nemeckom obyvateľstve bolo zastrelenie 265 slovenských Nemcov (z toho bolo 120 žien a 74 detí), ktorí sa vracali železničným transportom z Čiech na Slovensko, dňa 18. júna 1945 na tzv Švédskych šanciach u Přerova. Za tento zločin bol odsúdený do väzenia iba jeden z hlavných páchateľov. Podobné excesy prebiehali aj v ďalších oblastiach. Len menšia časť páchateľov, ktorí sa dopustili po oslobodení zločinov proti nemeckému obyvateľstvu, sa dočkala potrestanie. Dňa 8. augusta 1945 vydalo ministerstvo obrany výnos o okamžitom prerušení odsunu Nemcov až do rozhodnutia Kontrolnej rady v zmysle Postupimskej dohody.

Odsun Nemcov 5: Znárodnenie a konfiškácia majetku

Prezident Beneš podpísal sériu znárodňovacích dekrétov č 100 – 103/1945 Sb. Na ich základe došlo k znárodneniu dolov, veľkých priemyselných podnikov, niektorých podnikov potravinárskeho priemyslu, súkromných poisťovní a akciových bánk. Majetok, ktorý bol vo vlastníctve nemeckého alebo maďarského štátu, nemeckých a maďarských právnických osôb a osôb zbavených československého štátneho občianstva sa znárodňoval bez náhrady.

V októbri 1945 bol vydaný dekrét prezidenta republiky č 108/1945 Sb. o konfiškácii nepriateľského majetku a o Fonde národnej obnovy. Konfiškovali bez náhrady a “zo zákona” pre Československú republiku hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý bol ku dňu skončenia nemeckej a maďarskej okupácie alebo ku dňu 30. októbra, keď dekrét nadobudol účinnosť, vo vlastníctve troch skupín subjektov: (viac…)

Odsun Nemcov (správa Povereníctva)

Posledný všeobecný súpis Nemcov na území Slovenska bol prevedený na základe nariadenia Povereníctva vnútra číslo 37/18 prez. 1946 zo dňa 20. februára 1946. Do tohto súpisu boly pojaté aj smiešané manželstvá, t. j. osoby slovenskej národnosti, žijúce v manželstve s osobou nemeckej národnosti a slovenskí rodinní príslušníci Nemcov. Tento súpis vykazuje celkový počet 62.643 osôb.

Organizovaný odsun Nemcov zo Slovenska sa prevádza podľa smerníc číslo 5000/46 zo dňa 21. marca 1946. (viac…)

Odsun Nemcov 3: Potrestanie zločincov a konfiškácia majetku

[singlepic id=22 w=200 h=150 float=left] Podpísaný dekrét prezidenta republiky o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a ich pomáhačov a o mimoriadnych ľudových súdoch (tzv. veľký retribučný dekrét). Tento dekrét nahrádzal pôvodný londýnsky retribučný dekrét. Podľa jeho ustanovenia mali byť mimoriadnymi ľudovými súdmi potrestaní ako vojnoví zločinci cudzinci, ktorí sa dopustili zločinov voči Československu, ako aj domáci kolaboranti. Dekrét zaviedol prísnejšie trestné sadzby pre niektoré zločiny podľa zákona na ochranu republiky, ak boli spáchané od obdobia Mníchova do konca vojny a zároveň upravoval aj niektoré nové trestné činy. Medzi ne patrili aj zločiny, ktoré mohli páchať príslušníci nemeckej menšiny, ako bolo členstvo v SS, zastávania funkcií v NSDAP alebo SdP, propagácia alebo podpora fašistického alebo nacistického hnutia a akékoľvek konanie proti československému štátu, jeho občanom a majetku. Veľa páchateľov ešte pred oslobodením uniklo z Československa. Menej významné prípady boli často riešené zaradením odsúdených či obvinených do odsunu.

Zakrátko bol prijatý dekrét č 12/1945 Zb. o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa. Dekrétom sa s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškoval poľnohospodársky majetok, ktorý bol vo vlastníctve:
a) osôb nemeckej a maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť,
b) zradcov a nepriateľov republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti,
c) akciových a iných spoločností a korporácií, ktorých správa úmyselne a zámerne slúžila nemeckému vedeniu vojny alebo fašistickým a nacistickým účelom.

Osobám nemeckej a maďarskej národnosti, ktoré sa aktívne zúčastnili boja za zachovanie celistvosti a oslobodenie Československej republiky, sa poľnohospodársky majetok nekonfiškoval. O výnimkách z konfiškácie rozhodoval na návrh príslušnej roľníckej komisie okresný národný výbor. Poľnohospodárskym majetkom, na ktorý sa vzťahovala konfiškácia podľa tohto dekrétu bola poľnohospodárska a lesná pôda, k nej patriace budovy a zariadenia, podniky poľnohospodárskeho priemyslu rovnako ako živý a mŕtvy inventár.

Druhá časť výnosu sa týkala prideľovania zhabané pôdy, čo spolu s problematikou osídlenia upravili podrobne dekréty prezidenta republiky č 27/1945 Zb. o jednotnom riadení vnútorného osídlenia z 17. júla 1945 a č 28/1945 Zb. o osídlení poľnohospodárskej pôdy Nemcov, Maďarov a iných nepriateľov štátu českými, slovenskými a inými slovanskými poľnohospodármi z 20. júla 1945.