Rodokmeň

Archív kategórie ‘Benešove dekréty’ Rubrika

Právna analýza dekrétov prezidenta Edvarda Beneša

Dekréty prezidenta republiky (Benešove dekréty) sú jedným z najcitovanejších právnických materiálov v súčasnej politickej praxi v Slovenskej republike i v zahraničí. Predmetná právna analýza sa pokúša zodpovedať základné otázky platnosti Benešových dekrétov, možnosti ich revízie, otázky konfiškácie pôdy v súvislosti so vznikom pôdy nezistených vlastníkov, medzinárodnoprávne aspekty ich kompatibility s acquis communautaire, otázky súvisiace s ich zlučiteľnosťou s univerzálnym systémom ochrany ľudských práv a možnosťami prípadnej satisfakcie (morálnej aj majetkovej). Pri tejto zložitej právnej problematike sa nemôžeme zaobísť ani bez príslušných rozhodnutí Ústavného súdu, hoci aj z Českej republiky. (viac…)

Benešove dekréty a Slovensko 7: Záver

Benešove dekréty stratili účinnosť, preto ich nemožno namietať na základe tvrdenia, že sú v rozpore so súčasnou európskou legislatívou. Nemožno použiť ani argument, že dekréty vnútroštátne porušujú ľudské práva. Články v nemeckej, rakúskej a maďarskej tlači spájajú kritiku Benešových dekrétov výslovne alebo nepriamo s požiadavkou majetkovej reštitúcie pôvodných majiteľov alebo ich dedičov. Pritom otázka majetkovej reštitúcie rakúskych a maďarských občanov bola vyriešená medzištátnymi zmluvami bývalého Československa s Rakúskom a s Maďarskom. Opätovné otvorenie tejto otázky by bolo možné iba prostredníctvom masívneho politického tlaku. Zrušenie dekrétov v dôsledku politického tlaku by znamenalo, že na Slovensko, prípadne Českú republiku sa uplatňujú odlišné kritériá než na iné členské a kandidátske štáty Európskej únie. Žiadny takýto tlak nebol uplatnený na Holandsko a nepozorovať ho ani voči Poľsku. Ustúpenie tlaku na zrušenie Benešových dekrétov by bolo prejavom politickej slabosti, ktorá by posmelila záujemcov vznášať opätovné nároky na majetkovú reštitúciu. (viac…)

Benešove dekréty a Slovensko 6: Súčasný právny stav

Teória práva rozoznáva a robí rozdiel medzi platnosťou právnej normy a účinnosťou právnej normy. Platnosť právnej normy znamená, že táto právna norma sa stala súčasťou právneho poriadku (Viktor Knapp: Teórie práva, C. H. Beck 1995, str. 163). Účinnosť právnej normy znamená, že z nej adresátom normy vznikajú práva a povinnosti (Viktor Knapp, tamže, str. 164). Zánik platnosti a účinnosti právnej normy sa rozoznáva formálny a faktický. Ku formálnemu zrušeniu platnosti aj účinnosti právnej normy môže dôjsť tým, že neskorší právny predpis výslovne zruší právny predpis skorší, alebo ústavný súd rozhodne o protiústavnosti právneho predpisu. Ku faktickému zrušeniu právnej normy môže dôjsť na základe vydania neskoršieho predpisu, upravujúceho rovnakú problematiku, ale iným spôsobom (lex posterior derogat priori). (viac…)

Benešove dekréty a Slovensko 5: Judikatúra Európskeho súdu

Slovenskú republiku zaväzuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd s účinnosťou od 18. marca 1992. Podľa tohoto dohovoru môžu jednotlivci alebo aj iné členské štáty podávať proti Slovensku sťažnosť na Európskom súde pre ľudské práva (pred rokom 1999 na Európskej komisii pre ľudské práva) v Štrassburgu. Rozhodnutia Európskeho súdu sú dôležitým vodítkom pre výklad medzinárodných zmlúv, ale aj vnútroštátneho zákonodárstva zmluvných strán z hľadiska prípadného rozporu s platnými ustanoveniami Dohovoru. (viac…)

Benešove dekréty a Slovensko 4: Zmluvy s Maďarskom a Rakúskom

Československo a Maďarsko uzavreli dohodu o výmene obyvateľstva 27. februára 1946. Na základe tejto dohody z každého štátu približne 75 tisíc osôb presídlilo do druhého štátu. Osoby, sťahujúce sa do iného štátu, sa sťahovali v zásade aj so svojim majetkom. Zostatkové otázky súvisiace najmä s nehnuteľným majetkom týchto osôb sa riešili v nasledujúcich rokoch viacerými dohodami medzi Československom a Maďarskom. 10. februára 1947 uzavreli Československo a Maďarsko mierovú dohodu. 16. apríla 1949 Československo a Maďarsko uzavreli Dohodu o priateľstve spolupráci a vzájomnej pomoci. 25. júla 1949 Československo a Maďarsko uzavreli na Štrbskom Plese Protokol o konečnej úprave niektorých nerozriešených finančných a hospodárskych otázok. Za Československo protokol podpísal Vladimír Clementis. 3. februára 1964 bol podpísaný Protokol medzi vládou ČSSR a vládou MĽR O úprave niektorých majetkovo-právnych otázok, týkajúcich sa nehnuteľného majetku. Podľa čl. 3 tohoto protokolu, Československo zaplatilo Maďarsku 20 miliónov Kčs na usporiadanie všetkých nárokov maďarských občanov bývajúcich na území Maďarskej ľudovej republiky proti Československému štátu a československým právnickým a fyzickým osobám, pokiaľ tieto nároky sa týkali majetku podľa protokolu. Protokol je uverejnený v Zbierke inštrukcií a oznámení ministerstva spravodlivosti v čiastke 4/1965. (viac…)